My, Sárka a Ondrejko, sme dvojičky a tento rok sme nastúpili už do štvrtého ročníka. Chodíme však každý do inej školy. Ondrejko navštevuje špeciálnu školu, kde mu pri učení pomáha asistentka, pretože jeho ručičky a nožičky ho veľmi neposlúchajú. Narodili sme sa predčasne v 32. týždni tehotenstva a už od prvých chvíľ sme museli bojovať o život. Žijeme s detskou mozgovou obrnou, epilepsiou, poškodením zraku, astmou, refluxom a inými diagnózami, no nevzdávame sa. Pravidelne absolvujeme rehabilitácie a podporné terapie, ktoré nám pomáhajú napredovať a približovať sa k väčšej samostatnosti. Napriek všetkým prekážkam sme usilovné, šikovné a usmievavé deti, ktoré si chcú užívať život ako ostatné desaťročné deti. Keď vyrastieme, radi by sme pomáhali deťom, ktoré to majú podobne ako my. Veríme, že aj vďaka podpore dobrých ľudí budeme môcť pokračovať v terapiách a ďalej napredovať.

Šimonko prišiel na svet predčasne po akútnej sekcii. Už v prvom roku života mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu – cerebelárnu formu so spastickou diparézou. Vďaka veľkému úsiliu a pravidelným rehabilitáciám sa mu podarilo postaviť na vlastné nohy. Rehabilitácie sú dodnes nevyhnutnou súčasťou jeho života. Počas detstva absolvoval viacero operácií očí aj dolných končatín. Pravidelná odborná starostlivosť mu pomáha udržiavať nadobudnuté schopnosti a ďalej rozvíjať koordináciu a pohybové zručnosti. Šimonko má diagnostikovanú aj poruchu autistického spektra a obsedantno-kompulzívnu poruchu. Napriek tomu, že už dosiahol prah dospelosti, zostáva citlivým mladým mužom s detskou dušou. Finančné prostriedky z tejto výzvy budú použité na rehabilitačný pobyt v Piešťanoch, ktorý mu pomôže ďalej napredovať a podporí jeho motoriku. Zo srdca ďakujeme každému, kto sa rozhodne podať mu pomocnú ruku. Každá spálená kalória môže Šimonkovi pomôcť urobiť ďalší krok vpred.

Volám sa Imrich a mám 61 rokov. Som manžel, otec šiestich dospelých detí a ešte donedávna som žil bežný život. Pracoval som ako vodič autobusu a kamiónu, denne som prekonával dlhé kilometre doma aj v zahraničí. V roku 2015 sa však všetko zmenilo. Počas návratu z pracovnej cesty ma náhle zasiahla mozgová cievna príhoda. Ešte sa mi podarilo zastaviť na čerpacej stanici, no vo vozidle som zostal bezvládne sedieť. Ľudia okolo aj personál si spočiatku mysleli, že som iba zaspal. Pomoc prišla až po niekoľkých hodinách, čo výrazne ovplyvnilo môj súčasný zdravotný stav. Po mozgovej príhode sú pre mňa bežné činnosti, pohyb aj rozprávanie oveľa náročnejšie. Napriek tomu sa nevzdávam a každý deň sa snažím posúvať ďalej. V napredovaní mi veľmi pomáhajú pravidelné rehabilitácie. Vaše darované kalórie a podpora mi pomôžu pokračovať v rehabilitáciách a ďalej bojovať za čo najplnohodnotnejší život. Zo srdca vám ďakujem za každú pomoc a podporu.