Samko je malý chlapec s diagnózou autizmus. Má šesť rokov a jeho každodenný život je plný výziev. Miluje knihy, náučné kartičky, číslice a písmená. Rýchlo sa učí pesničky a básničky. No bežné veci, ktoré sú pre iné deti samozrejmosťou, sú preňho každodenným bojom. Aby sa mohol rozvíjať vo svojich schopnostiach a postupne sa začleniť medzi rovesníkov, potrebuje pravidelné rehabilitácie. Samko bol spočiatku úplne bežné bábätko, hoci sa narodil predčasne. Po troch týždňoch sa to však zmenilo. Celé noci preplakal a keď mal rok a pol, začal chodiť po špičkách. Nasledovali vyšetrenia na ortopédii, neurológii a rehabilitácie. Cvičenia boli pre Samka obrovským utrpením. Postupne sa ukázalo, že príčina nie je telesná, ale súvisí s jeho vývinom. Začal si ukladať veci do radov a prestal reagovať na svoje meno. Po viacerých vyšetreniach prišla definitívna správa – diagnóza autizmus. Odvtedy robíme všetko pre to, aby mal Samko šancu napredovať. Absolvovali sme delfínoterapiu, trikrát canisterapiu a pravidelne dochádzame do terapeutických centier. Radi by sme vyskúšali aj hipoterapiu, ktorá by mu mohla veľmi pomôcť. Všetky tieto terapie sú však finančne veľmi náročné. Našou najväčšou túžbou je, aby sa Samko naučil hrať s inými deťmi. Aby sa cítil prijatý a raz dokázal žiť čo najviac samostatný život. Vaša pomoc pre nás znamená nádej, že môžeme pokračovať v terapiách, ktoré Samkovi dávajú šancu napredovať. Ďakujeme, že pomáhate meniť jeho budúcnosť.

V roku 2007 sa mi zo dňa na deň zmenil život. Utrpel som vážny úraz – zlomeninu krčnej chrbtice. Následná diagnóza znela kvadruparéza, ktorá ovplyvnila funkciu všetkých štyroch končatín. Z aktívneho človeka som sa v priebehu okamihu stal pacientom odkázaným na pomoc druhých. Prvé mesiace boli najťažšie. Podstúpil som operáciu, intenzívnu liečbu a začal dlhodobú rehabilitáciu. Každý malý pohyb, ktorý bol dovtedy samozrejmosťou, sa zrazu stal výzvou. Nasledovalo ďalšie liečenie a množstvo rehabilitácií, ktoré si vyžadovali veľa fyzickej aj psychickej sily. Vedel som však, že sa nechcem vzdať aktívneho života. Hľadal som niečo, čo mi dá cieľ, disciplínu a zmysel. Tak som sa dostal k paralukostreľbe, ktorá sa stala mojou novou cestou. Paralukostreľba pre mňa nie je len o tréningoch a súťažiach. Pomáha mi prekonávať vlastné limity, pracovať na sebe a posúvať sa ďalej. Každý výstrel je o sústredení, kontrole tela a mysle i vytrvalosti. Môj príbeh nie je len o úraze a diagnóze. Je najmä o odhodlaní nevzdať sa, hľadaní novej cesty a o tom, že aj po zásadnej životnej zmene možno nájsť nové ciele a sny.

Volám sa Alicka, mám 17 rokov a žijem vo svojej vlastnej Krajine zázrakov. Vnímam a opätujem lásku svojich rodičov, hoci im to nedokážem povedať slovami. Nechodím, ale mám rada svojich súrodencov, hračky, mačky aj psíkov a dokážem sa za nimi vybrať po štyroch. Stojí ma to však veľa úsilia. Moje kosti oslabila osteoporóza, pre ktorú som dlhé roky nemohla pravidelne rehabilitovať. Aj pri menších nárazoch a tlakoch sa mi totiž lámali kosti. Vďaka špeciálnej liečbe sa môj stav zlepšil a minulý rok som mohla opäť začať cvičiť. Pravidelný pohyb potrebujem, aby mi neochabovali svaly a neskracovali sa šľachy na rukách a nohách. Nedostatok pohybu však ovplyvnil aj moju chrbticu a kvôli skolióze som musela nosiť špeciálny korzet. Rodičia veria, že rehabilitácie mi pomôžu spevnieť. Väčšinou sa veľmi snažím, no niekedy som unavená a cvičenie ma aj bolí. Vtedy je to náročné pre nás všetkých. Našťastie sú aj terapie, ktoré mám rada a pomáhajú mi upokojiť sa a uvoľniť. Milujem hudbu, svetielka a vodu. Hovorí sa, že zdravie sa kúpiť nedá, no ja viem, že na to svoje peniažky potrebujem. Financie z APPky využijem na potrebné rehabilitácie a terapie. Ďakujem, že mi pomáhate.