Narodila som sa zdravá, no hneď po pôrode sa ukázalo, že trpím vzácnou genetickou poruchou. Každý deň bojujem, aby som mohla žiť naplno a rozvíjať sa. Potrebujem však aj vašu pomoc. Vaše spálené kalórie premením na terapie, ktoré ma posunú vpred. A pokiaľ ich bude viac, možno sa mi podarí podstúpiť aj aplikáciu kmeňových buniek. Narodila som sa 11.1.2023, presne v termíne. Mama ma od začiatku veľmi ľúbila a celé tehotenstvo sa so mnou rozprávala. Po narodení však moje telíčko prestalo fungovať tak, ako v brušku. Nasledovali týždne vyšetrení, veľa času som strávila vo výhrevnom boxe bez mamy. Keď prišla, snažila som sa otvoriť očká, aby som ju aspoň na chvíľu videla. Lekári jej hovorili, aby sa so mnou lúčila, no ja som cítila, že tu chcem byť. Po dlhom hľadaní odborníci zistili, že mám genetickú metabolickú poruchu ISOD. Bez enzýmu nedokážem spracovať bielkoviny, síra sa hromadí v tele a poškodzuje mozog. Je to tak ojedinelá diagnóza, že momentálne s týmto genetickým profilom žije len jedno dieťa na svete – ja. Domov z nemocnice som prišla po šiestich týždňoch, so sondou v nose. S pomocou mamy som sa postupne naučila papať z fľaše. Veľa cvičím a rehabilitujem, aj keď je to náročné. Každý malý pokrok je pre nás veľké víťazstvo. Mama so mnou cestuje po celom Slovensku, aby som sa mohla zlepšovať a skúšať nové terapie. Rehabilitácie v centre Axis Piešťany – našich „Maldivách“, ako ich mama nazýva – sú pre mňa kľúčové, ale veľmi náročné finančne. Preto vás chceme poprosiť o podporu v podobe vašich kalórií. Ak sa nám ich podarí vyzbierať viac, chceme skúsiť aj aplikáciu kmeňových buniek. Ďakujeme vám z celého srdca, že ste v tom s nami. Prajeme vám veľa zdravia a lásky – aspoň toľko, koľko dáva moja mama mne.

Mám 30 rokov. Narodila som sa v Michalovciach, ale z dôvodu môjho zdravotného problému sa naša rodina presťahovala do Košíc. Tu som mala lepšie podmienky na získanie vzdelania, šport a na zaradenie sa do spoločnosti. Navštevovala som Špeciálnu základnú školu, Vojenská 13, Košice. Tam som sa aktívne stretla so športovaním vďaka učiteľovi telesnej výchovy. V súčasnosti som klientom Domova sociálnych služieb DOMKO Košice. Aj tu mám vytvorené podmienky na šport, ktorý je jodnou z oblastí, ktorej sa venujem. Spolu s kamarátmi hráme petang, skúsila som aj stolný tenis. V rámci siete DSS sa zúčastňujem rôznych súťaží. Aj naše DOMKO organizuje každoročne v jari súťaž v plávaní, na ktorú sa chcem pripraviť. Máme zariadenú telocvičňu, kde pod dozorom vedúceho cvičíme. Okrem toho rada tvorím - maľujem a pracujem s hlinou. DSS navštevujem ambulantnou formou. V súčasnosti žijem s rodinou v obci Geča, ktorá sa nachádza pri Košiciach.

Som celoživotný športovec a už od mladého veku som sa venoval rôznym odvetviam. V devätnástich rokoch sa mi však život zo dňa na deň zmenil. Po autonehode mi museli amputovať nohu v oblasti stehna a stal som sa invalidom. Napriek tejto ťažkej životnej skúške som sa so svojím hendikepom vyrovnal a rozhodol sa nevzdať sa toho, čo mám najradšej – športu. V roku 2018 som sa stal majstrom sveta v kulturistike telesne postihnutých. O rok neskôr som sa zúčastnil na majstrovstvách sveta v Anglicku, kde som bol opäť ocenený v kategórii telesne postihnutých a zároveň som súťažil aj v klasickej kulturistike medzi zdravými pretekármi, kde som obsadil 6. miesto. Som tiež niekoľkonásobným majstrom Slovenska. Už ako mladý chlapec som obdivoval silové športy, a preto som sa rozhodol venovať aj bench pressu (tlaku na lavičke). Po niekoľkoročnej príprave som sa zúčastnil na majstrovstvách Slovenska v kategórii telesne postihnutých do 90 kilogramov, kde som zvíťazil a zároveň som vytvoril nový slovenský rekord. Som tiež pravidelným účastníkom športového dňa na klinike ŠNOP, kde ukazujem ostatným, že aj s hendikepom je možné žiť naplno. Postupom času ma zaujal ďalší šport, ku ktorému ma priviedol môj kamarát – športová dynamická streľba pod organizáciou IPSC. Ide o náročný, no krásny šport, ktorý kombinuje pohyb, beh a presnú streľbu. Tejto disciplíne sa venujem od roku 2025. Pravidelne trénujem a zúčastnil som sa už aj na pretekoch, kde som obsadil 19. miesto. Považujem to za veľký úspech, najmä vzhľadom na to, že s protézou sa behá len veľmi ťažko. Na tréning a súťaže potrebujem zbraň, strelivo, púzdro, ochranné pomôcky, príslušenstvo na čistenie a prepravné tašky, vďaka ktorým môžem bezpečne športovať a naplno rozvíjať svoje schopnosti. Vďaka vašej podpore a kalóriám môžem trénovať, súťažiť a zároveň ukazovať ostatným, že aj tie najťažšie prekážky sa dajú zvládnuť. Z celého srdca vám za to ďakujem.