Volám sa Michal Štubňa a mám 33 rokov. Od malička sa venujem športu, ku ktorému ma viedli rodičia. Šport mi veľmi pomohol a dal môjmu životu zmysel, keďže od narodenia trpím poruchou autistického spektra. Naučil ma rešpektovať pravidlá, disciplínu a vytrvalosť. Zároveň mi prináša radosť a silné zážitky, najmä keď športujem v prírode. Obľubujem predovšetkým výhľady na krajinu, a aj preto medzi moje najobľúbenejšie športy patrí cyklistika – cestná aj horská a alpské lyžovanie. Umožňujú mi dostať sa na vrcholy kopcov a odtiaľ pozorovať okolitú krajinu. Najšťastnejší som, keď zazriem nejaké zviera, či už zajaca, srnku alebo líšku. Veľmi rád tiež cestujem a spoznávam cudzie krajiny. Aj v tomto mi šport výrazne pomáha, najmä keď cestujeme napríklad lyžovať do Tatier alebo Álp. Pravidelne sa zúčastňujem pretekov Trnavskej cyklistickej ligy - súťaže, ktorá umožňuje pretekať športovcom od žiakov až po dôchodcov v rôznych výkonnostných kategóriách. Aby som dokázal držať krok s ostatnými, musím pravidelne trénovať. Na správny cyklistický tréning potrebujem odborné vedenie. Už niekoľko rokov mi pomáha cyklistický tréner pán Juraj, ktorý mi každý týždeň pripravuje tréningový plán. Cyklistický tréning dopĺňam silovým tréningom dvakrát do týždňa z dôvodu kompenzácie svalového zaťaženia a rozvoja sily. Tieto tréningy absolvujem v posilňovni pod vedením pána Jakuba. Obľubujem aj cyklomaratóny, na ktoré sa musím cielene pripravovať. Najradšej mám cyklomaratón „Po stopách Martina Rázusa“, ktorý vedie z Liptovského Mikuláša cez Čertovicu do Brezna, odtiaľ do Banskej Bystrice a späť cez Donovaly a Ružomberok do Liptovského Mikuláša. Za jeden deň prejdem 180 km s prevýšením 1 000 výškových metrov. Vrcholom mojich cyklistických zážitkov je pravidelná účasť na L’Étape Slovakia v Bratislave, kde štartujem spolu s mojím bratom Mikulášom, ktorý mi veľmi pomáha a podporuje ma v mojom športovom úsilí.

Narodila som sa zdravá, no hneď po pôrode sa ukázalo, že trpím vzácnou genetickou poruchou. Každý deň bojujem, aby som mohla žiť naplno a rozvíjať sa. Potrebujem však aj vašu pomoc. Vaše spálené kalórie premením na terapie, ktoré ma posunú vpred. A pokiaľ ich bude viac, možno sa mi podarí podstúpiť aj aplikáciu kmeňových buniek. Narodila som sa 11.1.2023, presne v termíne. Mama ma od začiatku veľmi ľúbila a celé tehotenstvo sa so mnou rozprávala. Po narodení však moje telíčko prestalo fungovať tak, ako v brušku. Nasledovali týždne vyšetrení, veľa času som strávila vo výhrevnom boxe bez mamy. Keď prišla, snažila som sa otvoriť očká, aby som ju aspoň na chvíľu videla. Lekári jej hovorili, aby sa so mnou lúčila, no ja som cítila, že tu chcem byť. Po dlhom hľadaní odborníci zistili, že mám genetickú metabolickú poruchu ISOD. Bez enzýmu nedokážem spracovať bielkoviny, síra sa hromadí v tele a poškodzuje mozog. Je to tak ojedinelá diagnóza, že momentálne s týmto genetickým profilom žije len jedno dieťa na svete – ja. Domov z nemocnice som prišla po šiestich týždňoch, so sondou v nose. S pomocou mamy som sa postupne naučila papať z fľaše. Veľa cvičím a rehabilitujem, aj keď je to náročné. Každý malý pokrok je pre nás veľké víťazstvo. Mama so mnou cestuje po celom Slovensku, aby som sa mohla zlepšovať a skúšať nové terapie. Rehabilitácie v centre Axis Piešťany – našich „Maldivách“, ako ich mama nazýva – sú pre mňa kľúčové, ale veľmi náročné finančne. Preto vás chceme poprosiť o podporu v podobe vašich kalórií. Ak sa nám ich podarí vyzbierať viac, chceme skúsiť aj aplikáciu kmeňových buniek. Ďakujeme vám z celého srdca, že ste v tom s nami. Prajeme vám veľa zdravia a lásky – aspoň toľko, koľko dáva moja mama mne.

Mám 30 rokov. Narodila som sa v Michalovciach, ale z dôvodu môjho zdravotného problému sa naša rodina presťahovala do Košíc. Tu som mala lepšie podmienky na získanie vzdelania, šport a na zaradenie sa do spoločnosti. Navštevovala som Špeciálnu základnú školu, Vojenská 13, Košice. Tam som sa aktívne stretla so športovaním vďaka učiteľovi telesnej výchovy. V súčasnosti som klientom Domova sociálnych služieb DOMKO Košice. Aj tu mám vytvorené podmienky na šport, ktorý je jodnou z oblastí, ktorej sa venujem. Spolu s kamarátmi hráme petang, skúsila som aj stolný tenis. V rámci siete DSS sa zúčastňujem rôznych súťaží. Aj naše DOMKO organizuje každoročne v jari súťaž v plávaní, na ktorú sa chcem pripraviť. Máme zariadenú telocvičňu, kde pod dozorom vedúceho cvičíme. Okrem toho rada tvorím - maľujem a pracujem s hlinou. DSS navštevujem ambulantnou formou. V súčasnosti žijem s rodinou v obci Geča, ktorá sa nachádza pri Košiciach.