
Bachleda Matúš a Gajan Pavol
Dva životné príbehy. Jedna spoločná túžba – žiť čo najkvalitnejší život napriek zdravotnému znevýhodneniu. Obaja sú od narodenia odkázaní na pomoc svojich najbližších, no ani náročné diagnózy im nevzali radosť z obyčajných chvíľ. Spoločne prosia o podporu na pomôcky, ktoré im uľahčia každodenný život.
Matúš Bachleda, 36 rokov
Matúš sa narodil s detskou mozgovou obrnou a spastickou kvadruparézou. Počas života prekonal epileptické záchvaty, zápal pľúc aj rakovinu, nad ktorou sa mu našťastie podarilo zvíťaziť.
Je plne odkázaný na starostlivosť svojej rodiny, najmä mamy, ktorá je jeho celoživotnou opatrovateľkou. Najväčšiu radosť mu prinášajú chvíle strávené vonku, keď môže zo svojho invalidného kočiara pozorovať svet okolo seba. Má rád dobré jedlo, veselú hudbu a čas so svojimi sestrami. Napriek všetkým prekážkam sa takmer vždy usmieva.
Pavol Gajan, 37 rokov
Paľko sa narodil predčasne v ôsmom mesiaci tehotenstva s detskou mozgovou obrnou a skoliózou chrbtice. V detstve absolvoval náročnú operáciu bedrového kĺbu a neskôr aj ďalšiu operáciu kvôli nádoru. Je úplne ležiaci a pri všetkých bežných denných činnostiach je odkázaný na celodennú starostlivosť svojej rodiny.
Napriek tomu je veľmi vnímavý a spoločenský človek. Teší sa z návštev, rád počúva hudbu, páči sa mu, keď mu niekto číta, a najväčšiu radosť mu robia prechádzky. Rodina by mu chcela zabezpečiť potrebné zdravotné pomôcky, napriklad do invalidného kočiara, ktoré mu prinesú väčšie pohodlie.

Nina Lapšanská
Volám sa Ninka a narodila som sa ako zdravé a šikovné dievčatko. Zvrat nastal po povinnom očkovaní. S opuchom mozgu som skončila na detskom ARO, kde mi diagnostikovali ADEM - akútnu diseminovanú encefalomyelitídu. Dôsledkom opuchu mozgu mám detskú mozgovú obrnu a tiež svalovú hypotóniu.
Mám 9 rokov, avšak zatiaľ nechodím a nerozprávam. Keď sa ale cítim v bezpečí, viem už odpovedať áno aj nie.. Začínala som s Vojtovou metódou, teraz cvičím Bobath, Play Wisely, plávam, chodím na hipoterapiu, canisterapiu, logopédiu, oxygenoterapiu aj bioliečbu. Ako najmladšia pacientka som absolvovala delfínoterapiu v Egypte a Španielsku, ktorá mi veľmi pomohla.
Moja rodina pre mňa robí všetko, čo je v jej silách. Rehabilitácie sú však veľmi finančne náročné a presahujú náš rozpočet. Mám ešte o tri roky staršieho bračeka, ktorý ma veľmi ľúbi, je to môj ochranca. Svojich snov sa ale často vzdáva v môj prospech, len aby som bola čo najskôr zdravá a mohli sme sa konečne spolu hrať. Veľký kus práce je za mnou, ale ešte velikánsky kus práce leží predo mnou, no nevzdávam sa. Verím, že moja snaha bude odmenená a postupne sa budem posúvať dopredu.
Všetkým vám – aktívnym športovcovom, som vďačná, že mi na mojej ceste za uzdravením pomáhate. Ďakujem za vaše kalórie, ktorými pomáhate spraviť z tohto sveta lepšie miesto pre život.

Michaela Richterová
Na svet som prišla ako zdravé bábätko, no už od ôsmich mesiacov sa začali objavovať prvé problémy. Moje telo nefungovalo správne a postupne mi ochrnuli končatiny. Každý deň preto potrebujem intenzívne cvičenia, aby som mohla napredovať a získať silu.
Prvé náznaky problémov si všimla mamina, keď som nenapredovala, ale vracala sa vo vývine späť. Už som sa nedokázala pretáčať, dvíhať na rukách a nedostala som sa do polohy na štyroch. Diagnostikovali mi hypotóniu a spomalený psychomotorický vývin, a tak sme začali intenzívne rehabilitovať. Keď som mala dva roky, urobila som prvé kroky – pre rodinu to bola obrovská radosť a nádej, že všetko dobehnem.
Neskôr sa však môj stav opäť skomplikoval. Objavila sa intolerancia na laktózu, schudla som, stratila silu a musela som sa mnohé veci učiť odznova. Po čase sa situácia zlepšila, no čoskoro sa objavili ďalšie ťažkosti. Začala som neprirodzene vykopávať ľavou nožičkou a mala som problém ovládať aj ľavú rúčku. Bola mi diagnostikovaná hemiparéza najskôr na ľavej strane a potom aj na pravej strane tela.
Veľkou oporou je pre mňa špeciálna materská škola, kde sa môžem rozvíjať. Pravidelné cvičenia posilňujú moju motoriku a umožňujú mi napredovať. Milujem kreslenie a tvorenie. Som veselé a zvedavé dievčatko, a to najmä vtedy, keď ma nič nebolí.
Spolu s rodičmi budem nesmierne vďačná za každú podporu. Každá vaša kalória pre mňa znamená nádej.Z celého srdca vám za ňu ďakujem.

Eliška Bačkayová
Eliška je veľmi živé a spoločenské osemročné dievčatko. Narodila sa s výnimočným darom, ktorým je Downov syndróm. So závažnou diagnózou však zo všetkých síl bojuje a robí všetko pre to, aby sa rozvíjala. Vďaka intenzívnemu rehabilitačnému pobytu môže prekonať ďalšie dôležité míľniky na svojej životnej ceste.
Hoci Eliškin štart do života nebol jednoduchý, jej dni sú dnes nabité pozitívnou energiou. Miluje pohyb, hudbu, pobyt v prírode a taktiež svoj kolektív v škôlke. Má obrovskú radosť zo života a taktiež jej nechýba chuť učiť sa a zlepšovať sa po motorickej aj po mentálnej stránke. Práve preto má za sebou množstvo hodín, počas ktorých cvičila, absolvovala podporné terapie aj intenzívne pobyty zamerané na všestranný rozvoj.
Eliška bude vďačná za každú pomoc, ktorá jej pomôže v napredovaní. Všetkým vám – aktívnym športovcom - z celého srdca ďakuje za vaše kalórie. Svojou energiou pomáhate spraviť z tohto sveta lepšie miesto pre život.

Lucas Kišák
Lukas je skoro desaťročný chlapček, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako každé iné dieťa. Stačí však chvíľa v jeho spoločnosti a človek si uvedomí, že svet vníma trochu inak. Na otázky neodpovedá, svoje potreby nekomunikuje a svoju pozornosť venuje detailom okolo seba, ktoré ho fascinujú natoľko, že dokáže vytesniť všetko ostatné.
Napriek tomu nie je tichý, práve naopak – miestami až príliš hlučný. Jeho hlas dáva nádej, že raz vysloví prvé zmysluplné slová, možno aj to najkrajšie: „mama“.
Za každým malým pokrokom sa skrýva obrovské množstvo práce a trpezlivosti. Teraz je najväčšou výzvou nájsť spôsob komunikácie, vďaka ktorému bude vedieť vyjadriť svoje potreby, pocity aj myšlienky. Rodina chce preto získané financie použiť na nákup AAK pomôcky, ktorá mu pomôže dorozumievať sa s okolím.
Každá darovaná kalória pomôže Lukasovi nájsť spôsob, ako vyjadriť, čo cíti a čo potrebuje. Dajme mu spoločnými silami dôvod na radosť z pocitu, že mu niekto rozumie a chápe jeho myšlienky. Ďakujeme, že mu pomáhate nájsť vlastný hlas.